Ísť na víkend do Londonu, je to drsnomer zmenšovania vzdialeností, cesta trvá dvadsaťsedem strán v Eseji o Vplyve Samplovania na Neúprimnú Literatúru.
Z rozhovoru s Daliborom je jasné, že okrem všetkého iného môjho bývalého spolužiaka neopúšťa márnivá túžba byť nedosiahnuteľný a spektakulárny a súčasný.
- Vieš čo Peťo, mám strašnú chuť takú, stále túžim po ukradomkých obdivných pohľadoch. -
Ukazuje mi uchytané papiere, krátke odseky zo životných glôs, patetické básne, každú tretiu nedeľu ich recituváva vo Foundry, krčmogalérii v Shoreditch. Registrovaný zlomkom panoptika študentov umenia a mladistvých delikventov. Sviečky, pivo a Umenie!
Kedysi dávno nás spájali putovania do nepredvídateľných súradníc a záľuba v post apokalyptických a enigmatických, zľahka mystických príbehoch. Dnes sa len prechádzame v novembrom zaliatych uliciach, recitujeme si naše staré básne z obdobia, keď sa vo veršoch musel objaviť vesmírno-kozmo-nautický nápev. Na mesto je odrazu ohromný výhľad, je ešte len 9:21 a už sa toľko stalo! Dalibor chmúrne deklamuje:
Len mi nehovor, že
nečakáš, že
za kruté nepovažuješ sny,
poštu preludu:
ťahajú sa rutinou chladného dňa, básne ortieľ!
Hoc´
oholený a
v prítmí a v
ošatení progresívneho strihu,
v hĺbke ma opantáva ťarbavý slovosled, pomalý,
sťa neoficiálny tajný agent predierajúci sa panenskými lesmi na najmenšom kontinent siedmej
planéty systému Dzéty Veľryby.
Slnko, šikmočerstvé svetlo, priam pichľavé kontúry. Už chýbajú len textové správy plávajúce kraulom naprieč obrazovkou. Výrezom. Whatever.
Neskôr stretávame Daliborových známych z Mexika, zakrátko vzplanie dialóg o Zásadných Otázkach.
- Ako končí čas? - Nástojčivo dobiedza Juan, vypúľené oči.
A ja viem byť non šalantný a rozšafne odpovedám:
- Absurdne, hohó, nie?! Neskôr než nikdy. Vravím, čas je ako nedorozumenie. No nevravím? –
Duša času, duša, hlboké vibrácie, ako dosadá váha podzemného vlaku na koľaje v tunely nad nami.
Aby to bolo trochu jasnejšie, je treba pripomenúť a zároveň upozorniť, že každá veta sleduje nevyhnutne 'vzápätí odhaľovanú konštrukciu autonómneho príbehu', nevyhnutne odlišnú od naozajstných udalostí, nevyhnutne neúplnú. Ha!
