peter meluš
Na čo je dobrá Bratislava?
Až káva, popoludní po prechádzke, ma inšpiruje k zrozumiteľnej formulácii názoru na Bratislavu.
sa nevie vmästiť do akože Zoznam autorových rubrík: Intímne futurologické snemy, Súčasnosť, tech & net, Súkromné, Fabuland, Bytie na Ostrovoch, remixes
Až káva, popoludní po prechádzke, ma inšpiruje k zrozumiteľnej formulácii názoru na Bratislavu.
Ponoril som sa do urputných a naliehavých povinností. Ak aj v týchto dňoch píšem, tak len príliš intímne črty a rohy súvislostí. Texty, ktoré dozrievajú. Možno by som mohol aspoň slovíčkom zabŕdnuť do vízie katastrofy na Prístavnom moste, vyjadriť sa k dvom ženám v bielych čižmičkách s vyhrnutými nosíkmi, ba i načrtnúť rozhorčenie nad eko-chrapúňmi premávajúcimi sa po lesoch na motokrosových motorkách, ale nie som si istý, že na čo. Namiesto siahodlhých konštrukcií do priestoru pod hyperlinkovým odkazom „pokračovanie článku“ radšej zavesím obrázky. A neviem prečo, no mám pocit, že toto je predposledný blog.
Je nádherné svetlo, mraky sú obrovské kopy, Dunaj sa vylieva z brehov. Mária Bundová vydáva album s rakúskym producentom hluku. A staručké prístroje obcujú s novými technológiami.
Zomrel Stanislaw Lem. Patrí medzi veľmajstrov sci-fi a to bol toť východoeurópan. Či Slovan. Akokoľvek, veľký rešpekt starému pánovi, ktorý nás včera vo veku 84 rokov opustil! Na jeho pamiatku som z externého hard disku vylovil zo zálohy môjho starého počítača asi šesť rokov starú recenziu na vymyslenú knihu, ktorá sa volá 6+1 nejlepších skoků z obžné dráhy, a okrem html tagov ju sem v nepozmenenom tvare ako svojský prejav vďaky a úcty vešiam. Ťuťkovské dženkuju.
Onedlho bude naša práca hotová. Všetci štyria, ktorí sme boli vtedy spolu v dolinke za Čiernym Balogom, onedlho dokončíme zanechávanie stôp v svetovej sieti. Zanechávanie odkazov pre tých, ktorí budú o niekoľko desaťročí skúmať minulosť. Veď vy viete, kto ste. Aj keď ešte len budete.
Lo-fi výrezy. Slovenské kultúrne konštatovania, so šírkou päťsto tridsať pixelov. So zásadnou otázkou nakoniec.
Nultý priestor, multifunkčné nekomerčné centrum súčasnej kultúry, v utorok 17. januára oslávil narodeniny, po štyristo akciách a dvoch rokoch fungovania.
Rozhodnem sa cestovať v naj travel-friendly dni roka - 30. decembra. Rýchlik Bratislava - Poprad, meškanie približne tri hodiny, komplet cesta asi jedenásť. Nikto z priateľov na telefóne neverí, že do Tatier aj prídem. A hoci je piatok, vlak sa nadychuje k zívu prázdnotou. Stroj sa hýbe tlmene, zakríknuto. Netuším, ako vyzerá situácia pred nami, ako ďaleko sa vôbec dostaneme. Za oknom chuchvalce snehu, záclona biela nepriehľadná, je čas spomínať na Vianoce.
Cieľom nie je ukončiť, ale ne-ustáliť. Zneúprosniť. Asi takéto ma premkne, pri pohľade na neonacistu Mira a plnoštíhleho metalistu Libora v Nevada bare, náhodnom mieste, kde sa so Spevákom zastavíme po ceste z predstavenia krátkej situačnej tragédie Som chrbtom ku všetkým dverám, odohrávajúcej sa v
Margitka mala pohreb. Posledné dve tretiny dlhého života prežije na cukríkoch a sirupe, rovno z fľaše, alebo aj z pohára rovno
Pred polstoročím bol postavený prvý panelák a pri tejto príležitosti bude piatok 25. 12. v áŠtvorke - nultom priestore - patriť panelákom celé popoludnie až večer. Jedna pozvánka na Panelfest sa už v databáze blogov nachádza, ja som len chcel, ako dlhoročný obdivovateľ panelákov a činžiakov – z estetického a zároveň zľahka masochistického hľadiska – navodiť atmosféru Týždňa Panelákov a Činžiakov, lebo prečo ho tak nenazvať, nie? A navodiť ju chcem minulo týždňovými kompozíciami z Londýna - ako dôkazom, že králikárne nie sú fenoménom len postkomunistických krajín - spolu so scenériou zo slovenských sídlisk.
Niektoré čísla mám na sim karte už roky. Dvere do súkromia ľudí, ktorým už dlho netušíš aktuálne súradnice. Čo tak ich skúsiť, po rokoch? Uvidím to ako začiatok filmu: si predstav začutie hlasu, rozoznáš postavu, k uchu má priložený fón: - Ahoj, my sme spolu kedysi bývali na priváte na Dlhých Dieloch. Raz večer si rozprával taký príbeh o rakete, spravil si ju z čajového sáčika. Malo to takú neočakávanú pointu. A aj letela! Baby boli uveličené vtedy, pamätáš? Mohol by si to povedať znovu prosím, zabudol som detaily, hm? -
Jeseň, kľud. Najkrajšia jeseň, najsladší kľud, spoza okien autobusov a vlák, trúsim v citrónovej príchuti máčanými oplátkami, až do Terchovej, na dlho túžený výlet. Ťažko sa píše lóg o kráčaní po kopcoch, tie sa skôr mlčia. Ale než sa do vrchov dostaneš, musíš prejsť dolinou. Zvrchu sa zdajú ako útulné miesto v objatí nádhernej prírody, z blízka sú plné kontrastov. A obe roviny vábia dušu nadšeného psychogeografa.
Akokoľvek budem ďaleko... Nie, inak: čím budem ďalej... Čím som ďalej, tým viac si uvedomujem, že/ako súvislosti detailov a štruktúry dejov - medziriadkovie procesov - rozoznám v rodnej krajine lepšie. Hlbšie. I keď mi bytie cudzincom môže poskytnúť príťažlivú optiku Nadhľadu - a aj poskytuje - korene sa nedajú prekročiť, imitovať. Môžem si ich však viac uvedomiť.