Až káva, popoludní po prechádzke, ma inšpiruje k zrozumiteľnej formulácii názoru na Bratislavu. pokračovanie článku
Ponoril som sa do urputných a naliehavých povinností. Ak aj v týchto dňoch píšem, tak len príliš intímne črty a rohy súvislostí. Texty, ktoré dozrievajú. Možno by som mohol aspoň slovíčkom zabŕdnuť do vízie katastrofy na Prístavnom moste, vyjadriť sa k dvom ženám v bielych čižmičkách s vyhrnutými nosíkmi, ba i načrtnúť rozhorčenie nad eko-chrapúňmi premávajúcimi sa po lesoch na motokrosových motorkách, ale nie som si istý, že na čo. Namiesto siahodlhých konštrukcií do priestoru pod hyperlinkovým odkazom „pokračovanie článku“ radšej zavesím obrázky. A neviem prečo, no mám pocit, že toto je predposledný blog. pokračovanie článku
Je nádherné svetlo, mraky sú obrovské kopy, Dunaj sa vylieva z brehov. Mária Bundová vydáva album s rakúskym producentom hluku. A staručké prístroje obcujú s novými technológiami. pokračovanie článku
Zomrel Stanislaw Lem. Patrí medzi veľmajstrov sci-fi a to bol toť východoeurópan. Či Slovan. Akokoľvek, veľký rešpekt starému pánovi, ktorý nás včera vo veku 84 rokov opustil! Na jeho pamiatku som z externého hard disku vylovil zo zálohy môjho starého počítača asi šesť rokov starú recenziu na vymyslenú knihu, ktorá sa volá 6+1 nejlepších skoků z obĕžné dráhy, a okrem html tagov ju sem v nepozmenenom tvare ako svojský prejav vďaky a úcty vešiam. Ťuťkovské dženkuju. pokračovanie článku
Onedlho bude naša práca hotová. Všetci štyria, ktorí sme boli vtedy spolu v dolinke za Čiernym Balogom, onedlho dokončíme zanechávanie stôp v svetovej sieti. Zanechávanie odkazov pre tých, ktorí budú o niekoľko desaťročí skúmať minulosť. Veď vy viete, kto ste. Aj keď ešte len budete. pokračovanie článku
Lo-fi výrezy. Slovenské kultúrne konštatovania, so šírkou päťsto tridsať pixelov. So zásadnou otázkou nakoniec. pokračovanie článku
Píše mi včera okolo deviatej večer. Som hrozne nedočkavá pokračovanie článku
Mladá žena začne vyšívať dom, lúku, v popredí tri kvety, pri dome strom. Stihne všetko belasé, no potom sa vydá. O šesťdesiattri rokov manžel zomrie. pokračovanie článku
Nultý priestor, multifunkčné nekomerčné centrum súčasnej kultúry, v utorok 17. januára oslávil narodeniny, po štyristo akciách a dvoch rokoch fungovania. pokračovanie článku
Rozhodnem sa cestovať v naj travel-friendly dni roka - 30. decembra. Rýchlik Bratislava - Poprad, meškanie približne tri hodiny, komplet cesta asi jedenásť. Nikto z priateľov na telefóne neverí, že do Tatier aj prídem. A hoci je piatok, vlak sa nadychuje k zívu prázdnotou. Stroj sa hýbe tlmene, zakríknuto. Netuším, ako vyzerá situácia pred nami, ako ďaleko sa vôbec dostaneme. Za oknom chuchvalce snehu, záclona biela nepriehľadná, je čas spomínať na Vianoce. pokračovanie článku
Adresujem druhú osobu jednotného čísla, hoci vás je viac, priam veľa, ktorých mám na mysli. pokračovanie článku
Toto je pokračovanie spomienok na jeseň až zimu s dcérami mŕtveho spisovateľa v dome s belasou strechou na severozápadnom pobreží Škótska. Prvá časť skončila praskaním pomyselnej škrupiny izolácie a druhá podobne začína. pokračovanie článku
Cieľom nie je ukončiť, ale ne-ustáliť. Zneúprosniť. Asi takéto ma premkne, pri pohľade na neonacistu Mira a plnoštíhleho metalistu Libora v Nevada bare, náhodnom mieste, kde sa so Spevákom zastavíme po ceste z predstavenia krátkej situačnej tragédie Som chrbtom ku všetkým dverám, odohrávajúcej sa v pokračovanie článku
Tesne pred tým, než Doreen príde veľmi zle - a Lea, jej sestra, ju už musí bezpodmienečne zobrať z domu s belasou strechou na pobreží polostrova Coigach do nemocnice v Glasgow – sa po šesťdesiatich troch dňoch čítania nahlas dostanem k bodu v knihe, kde sa Unaha Closp na palube ukoristenej Voehnskej lode dozvie, že tajná sieť červých dier predsa existuje a ovládajú ju Umelé Inteligencie, ktoré sa pred siedmimi tisícami rokov, ku koncu Vojny Strojov, utiahli do úzadia, do exilu v mračných hĺbkach plynných obrov na okraji Galaxie. Bol začiatok jari, víchrice ustávali, začínal voňať šedivník a moje rozhodnutie odísť preč z Vysočiny sa Doreeniným zhoršením stavu urýchlilo a do týždňa som sedel v megabus autobuse z Inverness do Londýna. Toto je foto spomienka s krátkymi poznámkami na neskutočnú jeseň až zimu strávenú v dome na pobreží s dcérami mŕtveho spisovateľa. pokračovanie článku
V posledných rokoch mi vybledla schopnosť širokopásmového sentimentu, ale čo tam po nej, len neprístojne skľučuje, že ako rýchlo letia dni. Lebo keby nevybledla, prisámvačku by ma prinajmenšom prizabilo aj svetlo zlomené cez purpurový obal prepisovateľného kompaktného disku. Alebo tie prázdne, do kútika naklonené výrezy malých miest. pokračovanie článku
Margitka mala pohreb. Posledné dve tretiny dlhého života prežije na cukríkoch a sirupe, rovno z fľaše, alebo aj z pohára rovno pokračovanie článku
Pred polstoročím bol postavený prvý panelák a pri tejto príležitosti bude piatok 25. 12. v áŠtvorke - nultom priestore - patriť panelákom celé popoludnie až večer. Jedna pozvánka na Panelfest sa už v databáze blogov nachádza, ja som len chcel, ako dlhoročný obdivovateľ panelákov a činžiakov – z estetického a zároveň zľahka masochistického hľadiska – navodiť atmosféru Týždňa Panelákov a Činžiakov, lebo prečo ho tak nenazvať, nie? A navodiť ju chcem minulo týždňovými kompozíciami z Londýna - ako dôkazom, že králikárne nie sú fenoménom len postkomunistických krajín - spolu so scenériou zo slovenských sídlisk. pokračovanie článku
Niektoré čísla mám na sim karte už roky. Dvere do súkromia ľudí, ktorým už dlho netušíš aktuálne súradnice. Čo tak ich skúsiť, po rokoch? Uvidím to ako začiatok filmu: si predstav začutie hlasu, rozoznáš postavu, k uchu má priložený fón: - Ahoj, my sme spolu kedysi bývali na priváte na Dlhých Dieloch. Raz večer si rozprával taký príbeh o rakete, spravil si ju z čajového sáčika. Malo to takú neočakávanú pointu. A aj letela! Baby boli uveličené vtedy, pamätáš? Mohol by si to povedať znovu prosím, zabudol som detaily, hm? - pokračovanie článku
Keď na konci druhej zóny stretnem Dalibora a Evku, stoja na pokraji konečnej krízy. Že sa blíži koniec ich vzťahu, si uvedomoval dokonca skôr než ona. Snažil sa ho odvrátiť tím, že ešte zvýšil svoju servilnosť a štedrosť. Pripomína mi nemotorného, pokorne sa plaziaceho psíka. Okrem minulosti máme jediného spoločného známeho, Lattensa, profesionálneho online-RPG-game-testera, celé dni zavretého v trojizbovom dome neďaleko letiska na úpätí Londýna. On ma vlastne upozornil na lacné letenky do tam hore, na severozápad a navrhol nám stretnutie, že nech tí dvaja aspoň na chvíľu vylezú z ulity. pokračovanie článku
Jeseň, kľud. Najkrajšia jeseň, najsladší kľud, spoza okien autobusov a vlák, trúsim v citrónovej príchuti máčanými oplátkami, až do Terchovej, na dlho túžený výlet. Ťažko sa píše lóg o kráčaní po kopcoch, tie sa skôr mlčia. Ale než sa do vrchov dostaneš, musíš prejsť dolinou. Zvrchu sa zdajú ako útulné miesto v objatí nádhernej prírody, z blízka sú plné kontrastov. A obe roviny vábia dušu nadšeného psychogeografa. pokračovanie článku
Zobudia ma nástojčivé hlasy. Na konci postele ryšavá mačka, reaguje na znovu vedomého mňa: zodvihne hlavu, zažmúri. - Som unavený - vraví ubolený s jemnou príchuťou plačlivosti. pokračovanie článku
Predstavujem si svet, kde sa veci vyvíjajú do zložitých vzťahov, púšťajú dolu dravým prúdom eventuality a náhody, kde nastávajú neočakávané zvraty, psychoterénne vlny kde sa prekonávajú, že kto by to bol kedy povedal, ale kde potom pokračovanie článku
- Aha, pozri, nie je to krásne? - Natrčí ruku, nie moc, už potichu. Rotujúce svetielka osvetľujú tváričku a afro, na pozadí frenetického beatu bubnov. A horiace igelitky aj lavička. Píšťaly. Už sa nikdy viac neuvidíme. pokračovanie článku
Sedím uprostred polí a hájikov, nikto a nikde. Vonku je tak krásne, že sa čudujem, ako sa niekto môže sťa mĺkvy Izbuškin hrbiť pred monitorom. Malým swiss army nožíkom od otca prepolujem broskyne a nektárinky, kôstky zahadzujem do strniska: je to čistá špina. Zapisujem si dni. Nie pre Blogy, nie pre Široké Verejné, ale rohy svojich súvislostí. pokračovanie článku
Hartley je infografická spisovateľka. Komponuje a skriptuje už tretie pokračovanie svojho mnohovrstvého eposu. Cestuje po malých anglických mestách, s ápäťkovým notesom bez riadkov, digi fotoaparátom, ipodom a laptopom menom Modulion. A s kreditkou. Žije takto vyše roka: putuje, pozoruje a píše. - Málokto ma pozná podľa ksichtu, vydávam pod pseudonymom, som svedkom neviditeľných miest. Taká lyrická new media žurnalistka. - pokračovanie článku
Je nesmierne zaujímavé pozorovať, ako sa vyrovnávame s obrutálnym tempom vŕšenia a produkovania informácií: fascinuje ma a zároveň desí. Teraz úsmev popod fúz, lebo, pravdupovediac, nevyrovnávame sa s ním. Informácie neu stále pribúdajú a robčochceš, žiadny mozog, žiaden stroj, žiadna známa entita nedokáže kategorizovať exponencionálne rastúce dáta. Existujú a vznikajú len rôzne prístupy k tomuto oceánu. Moje pohnútky sú tutoľa skromné: načrtnúť skicu a poskytnúť linky, stručne informovať o myšlienke sociálne/spoločensky tvorenej klasifikačnej schémy - bez prispenia informačného architekta - ktorá má sexy meno folksonómia. Ako kto, ale ja mám rád nové slová a termíny a pojmy - o to viac, keď spájajú nevyspytateľnosť ľudstva a rýdzu vypočítavosť techu. Folksonómia je vlastne kapitola vo vývoji vedy a umenia kategorizovania informácií. Veľmi čítavá kapitola, možno z nej bude revolúcia! pokračovanie článku
Nedeľa je dňom dočítavavania silných a dlhé roky písaných kníh. Na záhrade, v pyžame, na vankúšiku, so štyrmi ľanovými toastmi s rajčinami a karamelizovanou cibuľkou a namäkko vajíčkom. Nič sa nemusí, len sa vybrať na prechádzku. pokračovanie článku
Akokoľvek budem ďaleko... Nie, inak: čím budem ďalej... Čím som ďalej, tým viac si uvedomujem, že/ako súvislosti detailov a štruktúry dejov - medziriadkovie procesov - rozoznám v rodnej krajine lepšie. Hlbšie. I keď mi bytie cudzincom môže poskytnúť príťažlivú optiku Nadhľadu - a aj poskytuje - korene sa nedajú prekročiť, imitovať. Môžem si ich však viac uvedomiť. pokračovanie článku
Müsli chrúmäm, winamp si púšťäm, do zošerenej izby svieti playlist a premýšľam - že ako je príliš veľa dobrej hudby na svete, príliš veľa zaujímavých fotiek a výstižných textov a dych vyrážajúcich poínt - keď mi pípne správa od Rusella, že nech ideme do parku, že zohnal dva litre citrónovej kofoly aže mu teda môžem porozprávať o Návrhu Vývoja Charakteru Svetovej Siete a Avatarizmu. Hoci je škót ako, ehm, repa, na kofolu nedá od istého času dopustiť a zháňa ju v obchodíkoch po severnom Londýne. pokračovanie článku
London, London, feel no pain - zakričí do dusnej atmosféry klubu The Buzzard snedo ortuťovitý mixtúr medzi Vanilla Ice, Colin Farrelom a Marekom Ťapákom na kokse. Superskupina (sic!) 13 & God začína koncert v natlačenom, ale útulnom klube neďaleko dolného konca Camden Townu. Z Regent's parku odchádzajú hráči podvečerne nenáročného bejzbólu, je vlahý podvečer pred druhou vlnou bombových útokov - ako fantasticky to znie, oh me god. pokračovanie článku
sa nevie vmästiť do akože
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
